Ancestral Volkhves
Svantovit Perun
V ohromnom burácaní morských vån V noci keï rozsvietil nebo luny spln Rodí sa záblesk a rastie vo svetlo èo temnotu z povrchu zemského zmietlo. Z dia¾avy cvála kôò snehobiely, cez polia, lesy vzneene trieli A tam k tým skaliskám divokým, a tam k tým skaliskám divokým. Na koni jazdec sedí neohrozený Odetý v zlatom krá¾ovskom brnení V ruke meè spravodlivosti drí statoène, ktorého vihom svoje víazstvo zapoène. Dvíha zrak na svoju najkrajiu, milenú, ktorú v náruèí mora vidí schúlenú To v nej jeho hrdos prekvitá, To v nej jeho hrdos prekvitá. Svoj zmysel a múdros v ily jej vlial Jak ochranca zase dohliada naò z vysokých brál Ona h¾a zdvíha k nemu vrúcne svoje ruky a víta ho jemnou piesòou letnej lúky. Boský poh¾ad z nej sòal putá démona U neplaè moja Rujana, u viac nestonaj U neteèie krv, le óda pre Svantovita znie U neteèie krv, le óda pre Svantovita znie
From Letras Mania